evswpolsce

EVS – Európska dobrovoľnícka služba.
EVS – šanca pracovať, učiť sa, objavovať, spoznávať, zažívať.
EVS – program Európskej Únie, ktorý podporuje medzikultúrne vzťahy, odstraňovanie bariér medzi národmi a vytváranie medzinárodnej podpory a priateľstva.
EVS- príležitosť, ktorá spája presne všetko to čo milujem. Dobrovoľníctvo. Cestovanie. Priateľstvo.

Dobrovoľníctvo.
Pracujem ako dobrovoľník v špeciálnej základnej škole pre deti s mentálnym znevýhodnením v Krakowe.
Každé ráno zazvoní budík o 6:15 do ticha nášho bytu. Otvorím oči a vychutnávam si to ticho a pokoj. Pomaly, tak aby som nikoho nezobudila vstanem. Bez rozmýšľania sa oblečiem, najem, spravím si čaj a odchádzam. Cestujem do práce električkou, alebo autobusom. Pochopila som, že v Krakowe sa nedá žiť v súlade s rutinou, takže každý deň skúšam iné možnosti ako sa dostať do a z práce. Ulice sú preplnené ľuďmi a čaro môjho pokojného ranného ticha je preč. Vystúpim z električky a zrýchľujem chôdzu, vyplaším holubov a kráčam po tej istej ulici vždy objavujúc niečo nové. Stromy už skoro vôbec nemajú lístie. Môj šál je pevne priviazaný k môjmu krku. Schladzuje sa. Uvidím žlto, červenú budovu a zabočím ku škole. Pani vrátnička mi otvára dvere a moje ústa povedia asi sto razy “dzień dobry“ a „cześć“ .Ešte v miernom polospánku vstupujem do svojej triedy, kde už deti sedia v laviciach a pani Ańa pre nich niečo pripravuje. Sadám si k Jašovi.
Jaš je chlapec, ktorý má autizmus. Mojou prácou je pomáhať mu robiť bežné aktivity v triede. Potrebuje neustálu podporu a pomoc. Spolu píšeme, striháme, počítame, lepíme, „kolorujemy“. Písať nevieme skoro vôbec. Strihať sa nám darí, keď ja držím papier. Počítať vieme do päť, ale chceme sa naučiť aj ďalej. Najviac nám ide lepenie. A“ kolorovać“ je naša najväčšia výzva sa naučiť. Nevieme stále pochopiť, že by sme mali „kolorovać“ len obrázok a nie aj všetko ostatné. Keď máme dobré dni a vieme sa sústrediť všetko nám ide od ruky. Ale tie horšie dni, sú náročné pre nás oboch. Aj keď si Jaš nevie zatiaľ vytvoriť žiadny vzťah so mnou, ja s ním mám veľmi hlboký. Milujem, keď desiatuje „kanapkę“ a je celý od džemu. Ostane tak celý deň, pretože umyť si s ním tvár sa mi ešte nepodarilo. Keď sa deje niečo, čo ho rozruší kúše si do rúk a poskakuje. Jaš sa nevie hrať s deťmi Keď je čas hrania, leží na zemi, alebo leží pri plecaku Natálky. Jaš má svoj vlastný svet a ja sa snažím pomôcť mu dostať sa aj do sveta ľudí a deja okolo neho. Natálka je krásne dievča, plné života a radosti, poskakuje a smeje sa. Jej obľúbenou činnosťou je robiť zlobu a nepočúvať čo od nej chceme. Napriek tomu, že aj oná ma autizmus je neuveriteľne inteligentná a nadaná. Vie „ kolorovać“ a kresliť. Dokáže si podľa obrázkov zapamätať pesničku z dňa na deň. Vie sa svojím spôsobom zapojiť do všetkého čo robíme. Keď sa jej chce. Ale keď sa jej nechce, len tak poskakuje a hovorí si niečo pre seba, čomu ani ľudia hovoriaci po poľsky nerozumenú.
Kuba je chlapec, ktorý nerozpráva. Je poslušný a na hodinách pracuje a nevyrušuje. Milujem, keď ku mne príde s „książka“, že ju mu mám čítať. Nevadí mu, že robím asi milión chýb, ako vždy sa usmieva. Viktória je najbystrejšie dieťa v mojej triede. Ako prvá si zapamätala odkiaľ som a ako sa volám. Vie robiť všetko samostatne a je živá a hravá. Martyna je občas trocha umrnčané, ale zato veľmi múdre dievča. Rada robí kreatívne veci a keď zrovna nie je emotívne, alebo inak unavená zapojí sa do všetkého.
Druhá Martynka je jedným z mojich obľúbených detí. Má autizmus a je veľmi krásna. Jej modré oči vedia spraviť môj deň takým, že stojí zato. Občas má náladu byť sama a chce od všetkých pokoj. A občas sa vieme, skvelo pohrať a zabaviť. V triede okrem toho, že pomáham Jašovi so všetkým, sa snažím v každú voľnú chvíľku hrať s deťmi. Pripravujem pre nich, rôzne aktivity. „Kolorovali“ sme spolu slovenskú vlajku, tancovali na slovenskú pesničku. Vyrobili sme si farebného hada, alebo sme spolu hrali pexeso. EVS je o tom, že nikto Vám nepovie, čo presne máte robiť a čo nemáte. Ide o vašu vlastnú tvorivosť a iniciatívu. Toto je v začiatkoch veľmi náročné, pretože jazyková bariéra je veľká a neviem, čo všetko by deti chceli robiť a čo nie. Verím, že po čase to bude lepšie a lepšie. Pripravím, pre deti ďalšie aktivity, ktoré nás budú spoločne baviť. Okrem práce vo svojej triede som sa rozhodla pomáhať aj v špeciálnych triedach pre staršie deti. Chodím občas do triedy k pani Ele. Tam som stretla Artuna. Motivujem ho k rôznym aktivitám. On je skvelý chlapec. Keď si však myslí, že je v triede „smok“ zdvihne stoličku a ide proti nemu bojovať, alebo v strede aktivity ujde s triedy. Silvo v tej triede je poslušný chlapec, ktorý nič nerozpráva a len si kreslí, píše a usmieva sa. David, najväčšia výzva v mojej práci. Asi po dvoch dňoch sa do mňa zamiloval a stále nie je ľahké mu vysvetliť všetko okolo toho, pretože moja poľština na to nestačí. Chcel sa učiť po anglicky so mnou, ale nie vždy keď chcel som mohla, čo on pochopil ako, že nechcem. Pokúsila som sa to s ním, ešte raz prediskutovať. Podarilo sa a znova sa učíme anglicky. Čomu sa teší on aj ja. Je to aktivita, pri ktorej konečne niečo robí. Viem, že jeho motiváciou som ja, ale som rada, že aspoň takto rozmýšľa a niečo tvorí. Je pre mňa náročné zvládať jeho pubertiacke narážky na mňa, ale dúfam, že to spolu dáko zvládneme. Piotrek je v tej triede veľmi bystrý chalanisko, s ktorým sa rada rozprávam a aj keď sa ho pár razy spýtam „ prosze powtórzić“ nerobí mu to problém. Počas prestávok detí behajú po škole a občas počujem svoje meno. „ Pani Zuzia, pani Zuzia!!“ a nejaké dieťa na mne visí alebo ma niekde ťahá. Je to zábava, a občas horor .
V stredy poobede chodím pomáhať na kurz šitia. Teraz šijeme „choinki“, ktoré sa budú predávať pred Vianocami. Tie hodiny milujem, pretože je tam aj jedna žiačka Anna. Chce byť módnou návrhárkou a preto rada šije. Je tam aj pani Ula, s ktorej ide úžasný pokoj a láska.
V štvrtky chodím do telocvične, kde je učiteľ Lukas. Pomáham mu učiť deti hrať basketbal a motivovať ich viac k pohybu. A ja som zistila, aké je nádherné opäť držať loptu v ruke. Minulý štvrtok som s mojím tímom vyhrala . Vo voľných chvíľach som v „ swietlici“, čo je herňa pre všetky deti. Je to tam úplný blázninec a len obyčajné kolorovanie s nimi je náročné na zvládnutie. Deti utekajú, bijú sa, kričia, vrieskajú, berú mi papiere, rozhadzujú ceruzky, ťahajú ma za vlasy..Ale nevadí. Napriek tomu, sme si povedali, že skúsime pre nich vymyslieť aj tu zaujímavé aktivity. Uvidíme, či sa nám to s Hamdim podarí. Hamdi je skvelý kolega a dobre sa mi s ním pracuje. Okrem toho, že som v škole chodím s deťmi aj na aktivity mimo školy. V piatky chodíme na hippoterapiu a v pondelky plávať na bazén. Super je, že si môžem aj ja zaplávať sama a aj s deťmi. Je to veľmi pekné, pretože deti vodu úplne milujú.
Ako vidíte, moja práca nie je len o pracovaní. Často sa popri tom veľa učím a hlavne sa aj zabávam. EVS šanca robiť niečo čo Vás baví, byť pri tom kreatívny a hlavne odhodlaný prekonávať prekážky. Školu kde pracujem mám hrozne rada. Deti aj učitelia si už na mňa zvykli. Moja koordinátorka v práci pani Bogusia je najbláznivejší človek akého som stretla. Nehovorí nič po anglicky ale napriek tomu sa stále usmieva a je optimistická keď s nami komunikuje. Kedže Hamdi nevie ešte dobre po poľsky, ja často fungujem ako prekladateľ s poľštiny do angličtiny a naopak. Je to občas zábavné, ale dosť často aj beznádejné a náročné.
Po začiatkoch, keď som nevedela vôbec čo a ako, som si postupne našla, kde môžem v škole využiť, to čo viem a čo ma baví. Uvidíme, čo mi ďalej prinesie EVS v pracovnej oblasti, pretože toto je len začiatok.
Dozobaczenia.